DoporučujemeZaložit web nebo e-shop
7. REAKCIE...
 

PEŤA :o)

  Je až neuveriteľné, ako jedno osudové stretnutie dokáže zmeniť život...

            Síce som nebola vydatá, ale nebolo k tomu ďaleko. Krásne 3 roky strávené s milovanou osobou, ktorej som plnila všetko, čo som na očiach videla.  Ale akosi som zatvárala oči pred varovnými signálmi, ktoré náš vzťah sprevádzali od začiatku. Môj partner, neskôr snúbenec, mal v živote len jednu ženu, ktorú zbožňoval a to bola jeho mama. Vždy to tak bolo, no ja som si vždy povedala, že to náš vzťah neovplyvní.                

           Bohužiaľ, ovplyvnilo a to tým najhorším spôsobom, budúca svokra ma nenávidela a robila všetko preto, aby sme sa rozišli.

Vzťah odolával, kúpili sme dom, prerábali a drahý zistil, že mu nestačí žena po boku, ktorá maká, aby sa mal dobre, ktorá robí chlapskú prácu. Chcel stále viac, nič nebolo dobré a nič nestačilo.          

          Čo potreboval bol otrok, čo sa o všetko postará. Dni trávil s mamou po výletoch a mňa nechával samu vo veľkom dome robiť a upratovať. Ak keď som povedala dosť, urobil to, na čo som nikdy nepomyslela. „Tak na čo si tu, zbaľ sa a vypadni“ mu vyšlo z úst niekoľko krát.

          Potom navrhol rozchod, surovo ma odkopol v momente, keď bol dom dokončený a život sa mal začať. Jemu zostalo všetko, milovaná mama, slobodný život a mne oči pre plač.      

          Dlho som sa trápila no v deň, keď som vyslovila kamarátke myšlienku, že chcem aby do môjho života niekto vstúpil sa objavilo to najkrajšie stvorenie a slniečko, ktoré mi ukázalo, akí krásni ľudia existujú. Aké krásne hodnoty uznávajú. Zistila som, že môj život sa práve začal a nie skončil, že sa mi otvorili veľké možnosti na krásny a spokojný život začína.

          Som slobodná, zistila som, že aj ja viem byť krásna, žiadaná a dobrá osoba, že sa dá na to všetko pozerať z úplne opačnej strany a dnes si neviem predstaviť, že som kvôli niekomu takému, ako bol môj snúbenec vyplakala oči...

          Ďakujem je príliš obyčajné a slabé slovo za to, čo som vďaka tejto osôbke získala. Získala som seba a odvahu byť taká, aká skutočne som.

                              No i tak, aj keď je to slabý odvar toho, čo chcem povedať – ĎAKUJEM!

                                                                                                                                                        Peťa :o)

 

 

MM, 38 r.

 Zdravím všetkých čitateľov tejto stránky!

            Som rada, že niekto poskytol priestor, kde sa môžu ľudia vyjadriť a kde si to môžu prečítať ženy s podobným osudom, hlavne tie, ktoré ešte bojujú samé so sebou a nevedia nabrať odvahu urobiť ten dôležitý oslobodzujúci krok.

           Myslím tým rozvod, ktorý oslobodí ženu nielen formálne, ale hlavne od utrpenia, ktorému sú denno - denne vystavované spolu s deťmi.

           Ja som sa vydávala veľmi mladá. Nedá sa povedať, že to bolo z veľkej lásky. Bola som už tehotná a keďže môj bývalý sa zachoval zodpovedne, tak sme sa zobrali. Naša láska silnela, narodilo sa dieťa a mojím jediným zmyslom života boli môj manžel a dcéra. Napriek jeho nedokonalostiam som ho milovala a všetko čo som robila, robila som pre rodinu. Snažila som sa byť dokonalou manželkou po každej stránke, pripadalo mi to prirodzené, robilo mi to radosť. Snažila som sa, aby sa môj manžel mal dobre, aby mal navarené, oprané, upratané, aby bolo o dieťa čo najlepšie postarané,... dokonca som mala potrebu byť živiteľkou rodiny, tak som pracovala aj za dvoch, lebo manžel dlho študoval. Školu nakoniec aj tak neskončil. Čas plynul, pomaly sme sa zmáhali, mali sme už vlastný byt, auto, chodili sme minimálne dvakrát do roka na dovolenku. Všetko vyzeralo ideálne, občas sa vyskytli menšie manželské nezhody, ale aj to sa vždy vyriešilo. Manželova prchkejšia povaha bola kompenzovaná mojou miernejšou a mojou snahou vždy nájsť riešenie. Nechýbal mi ani zmysel pre humor, pre ktorý mal porozumenie, takže nuda u nás nikdy nebola. Vždy hovorieval, že: „Je to možné, aby si sa mi stále páčila? Je to možné, aby si ma po toľkých rokoch stále priťahovala, aby sa mi to s tebou stále páčilo? Kolegovia v robote mi to neveria...“

          Až jedného dňa sa naše manželstvo zmenilo pre mňa na jedno veľké peklo. Už som nebola ani pekná, ani šikovná, už mu nechutila moja strava, stále sa rozčuľoval, nadával, chytal amoky a stal sa z neho despota. Celý čas som hľadala príčinu vo mne, tak som sa mu prispôsobovala, aby bol pokoj, aby tým dcéra netrpela. Dlho som nevedela, prečo sa tak neopodstatnene správa, až mi kamarátka povedala, že chlap sa tak správa, keď má frajerku. Neverila som jej, veď ako by mi to mohol urobiť, on má len takých kolegov...

          Po jednej hádke mi povedal, že by chcel skúsiť žiť s inou ženou. To bol pre mňa prvý šok. Tak som mu to umožnila, na druhý deň som sa odsťahovala aj s dcérou k rodičom. Naše odlúčenie trvalo 9 mesiacov. Stále chodil za mnou, aby sme sa k nemu vrátili a ja som nakoniec povolila a dala som mu druhú šancu.

          Keď sme už znovu žili spolu, prišla mu „zaľúbená“ sms-ka od neznámej ženy. Samozrejme mi to vyhovoril, že to bol omyl, dokonca aj ona sa mi ospravedlnila. Uverila som, ale cítila som pritom veľkú bolesť. Ona je teraz jeho „priateľka“. Ďalej som si vypočula telefonát, ako sa s jednou dohaduje na stretnutí, s ďalšou sa dohadoval, že vybehnú na pivo,... Presvedčil ma, že to volal s kolegom. Stále som verila, stále to bolelo. Všetky hovory si hneď vymazával, nakoniec si kúpil mobil, o ktorom som nevedela a mal ho špeciálne na tieto účely... Čím ďalej, tým častejšie chodieval po robote na pivo, s kamarátmi do sauny, cez víkendy na chaty. Ja som nikam nechodila, lebo sme prerábali dom a chceli sme to mať čím skôr hotové. Tak som robila na stavbe ako chlap a šetrila peniaze. Relax som si nedopriala, lebo som si myslela, že ja to vydržím a keď to bude hotové, muž sa ukľudní a budeme si život užívať spoločne.

           Moje peklo trvalo asi posledných päť rokov, okrem psychoteroru sa pridali aj choroby. Chronická gastritída stredne ťažkého stupňa mi trvala dva roky, zápaly močových ciest, ženské problémy, mykózy som mala posledný rok každý mesiac, chodila som kvôli tomu na imunológiu, lekári mi už nevedeli pomôcť. Okrem toho nespavosť, migrény a bolesti chrbtice. Psychicky som bola na dne, mávala som závrate, začínali mi problémy s dýchaním, často som bola chorá, moja osobnosť chátrala, už som to nebola ja. Manžel ma posielal na invalidný dôchodok, dvakrát ma nechal skoro zomrieť. Aj to som mu uverila, že môj zdravotný stav mi už nedovolí normálne pracovať a že si sama za to môžem.

           Keď sme stavbu dokončili, on sa nenasťahoval, povedal, že si musí odo mňa odpočinúť, tak zostal bývať na byte. Súhlasila som, lebo som mala tú istú potrebu. Lenže po našom odlúčení nastali u mňa veľké zmeny. Akoby čarovným prútikom zmizli všetky moje zdravotné problémy, začala som sa tešiť zo života a zistila som, že mi vôbec nechýba môj muž, skôr naopak. Všetko sa menilo, začala som spoznávať nových ľudí, zaujímavých ľudí, zistila som, že existujú muži na úrovni, inteligentní, citliví, obetaví, verní, chápaví a charakterní... čo som doma nemala. Po krátkej dobe odlúčenia som to bola zasa ja, zdravá, plná energie, entuziazmu a môj život má zasa zmysel. Keď som sa dozvedela, že on už má inú ženu, tak som podala žiadosť o rozvod.

             Exmanžel sa mi k ničomu nepriznal pred rozvodom, ale po rozvode mi povedal, že mi bol dlhé roky verný, iba raz sa opil a neodolal jednej žene. Priznal si, že zlyhal, ale potom sa mu to zapáčilo, tak mi to robil naďalej s viacerými ženami. Chcel zostať ženatý a zároveň si užívať, ale nevyšlo mu to, ja som to prekazila. Len škoda, že to jeho užívanie mi zničilo toľko rokov zo života.

             Ženy, buďte rozumnejšie ako ja, nenechajte sa tak dlho týrať a klamať, neverte, že sa to zlepší, nedávajte druhú šancu, vypomstí sa Vám to – predĺžite a znásobíte si tak utrpenie. Vždy je šanca začať nový život, taký, aký ste si vysnívali!

   

                                                                                                                                                                        MM.

   

 

LILI 32

Ahoj,

na túto stránku som sa dostala náhodou. Hoc náhody neexistujú a všetky naše konania nás kamsi smerujú.

            Moje vnútro hľadalo pokoj, porozumenie a radosť.Na tejto  stránke som našla všetko čo som hľadala, porozumenie, úctu a pocit že môžem ísť ďalej, že život nie je len o starostiach ale aj radostiach, život je láska a ja tú lásku podávam ďalej. Každý z nás má svoj život vo vlastných rukách hoc si to mnohí neuvedomujú a pravdou je že s touto stránkou sa stotožňujem.

             Celý môj život od malička bol zložitý, plný bolesti, nenávistia ubližovania. Keď som stretla svojho manžela verila som v lásku a jej nesmrteľnosť. Prežívali sme krásne chvíle a taktiež chvíle smútku a bolesti. Bol to spoločný život, ktorý sme si vybrali. Ale prišla zmena. Postúpil v práci a priority spoločného života sa strácali. V popredí boli peniaze, prestíž a milenky. Máme spolu tri princezné ktoré svojho otca takmer nepoznajú, rozhodol sa pre slobodný život ako lovec ktorý má potrebu loviť, získať a vlastniť. Zostala som doma a stala sa zo mňa žena ktorá sa starala o deti a domácnosť, nijak som nebola jeho partnerkou. Po rokoch odlúčenia prišiel rozvod, ktorý bol vyslobodením pre nás všetkých. Urobila som hrubú čiaru za jednou etapou svojho života. Nevídame sa a on nevída ani deti. Ak sa ma po čase opýtal či sa hnevám, odpovedala som NIE... ja som mu odpustila a dúfam, že ak si vybral tento život lovca že si v ňom nájde aj svoje miesto a nájde pokoj a rovnováhu sám v sebe... Neviaže nás  láska, máme spoločné spomienky, máme prežitý kus spoločného života a ja som vďačná za každý deň ktorý sme spolu prežili. Som vďačná aj za tie zlé časi, ktoré ma posunuli tam kde som, uvedomila som si že viem dávať lásku ale zabudla som ju prijímať. A dnes?... Dnes mám túžby, rada dávam a rada prijímam. Teším sa z každého rána a na iskričky v očiach mojich princezien. Na ich smiech, na ich radosť. Som sama a môžem úprimne povedať že šťastná. Nevyhľadávam vzťah, viem že tá pravá láska príde a môj život sa úplne zmení.

            Nebojte sa zmien, nebojte sa pozrieť hore a so vztýčenou hlavou odísť. Ťažký je len prvý krok... ale stojí to za to...

A odkaz slniečku ... vlial si mi silu ísť, vrátil si mi úsmev... 

            Máš nádherné vnútro, ktorým rozosievaš lásku navôkol... si dôvodom pre mnohých aby sa usmievali ... a úprimne som rada a ďakujem že SI....

                                                                                                                                                               LILI

 

 

TINA 30r.:

                Čírou náhodou som sa dostala na stránku pomoc pre Vás. Je až neuveriteľné, že všetko čo je tam napísané, je pravdou. Môžem to potvrdiť vlastnou skúsenosťou. Bola som vydatá 10 rokov. Brali sme sa z lásky. Myslela som si, že je to muž s ktorým zostarnem. No bohužiaľ sa všetko obrátilo na zlé. Môj manžel sa stal riaditeľom v jednej spoločnosti a začal dobre zarábať. Bol niekto a ja som bola len žena, ktorá sa mu stará o domácnosť a deti. Začal striedať milenky, autá, dobre sa obliekal. Na prvé miesto sa dostali peniaze. Ponižoval ma a občas sa mi ušla aj facka. To len preto, že som sa odvážila mu protirečiť. On si užíval a ja som prežívala. Keď som sa po rokoch rozhodla od neho odisť, smial sa mi.

               Prečo? Lebo vedel, že som na ňom po finančnej stránke odkázaná. Keď videl, že to myslím vážne, začal sa mi vyhrážať. Vraj keď odídem, ten kto mi pomôže, oľutuje. Toho som sa obávala, mal všelijaké známosti. No odhodlala som sa a vo viere na krajší život, som od neho odišla. Neurobil nič. Všetko som to zvládla a ukázala som mu, že nie som neschopná. Nikdy som toho neoľutovala, že som odišla. Urobila som vo svojom živote miesto pre ozajstnú lásku.   

              No ako sa píše ďalej, muži sú lovci. Taký jeden lovec ma dostal. Bol zlatý, zahŕňal ma láskou. Ja v snahe, mať šťastnú rodinku, súhlasila som aby sme splodili dieťa. Otehotnela som a bola som už jeho. Začal ukazovať svoju tvár. Ukázal sa ako jeden nezodpovedný človek. Porodila som krásneho syna po ktorom tak túžil. Nebol sa na nás ani pozrieť v nemocnici a ani nezavolal. Rovno z pôrodnice som odišla k rodičom. A on? Vôbec sa nezaujíma o syna.   

             Teraz som sama s deťmi. No ničoho neľutujem. Žijem pre nich a dávam im všetko. Som bez muža, ale som to ja. Usmievavá a kľudná mamina. Ešte stále verím, že tá pravá láska ma niekde čaká.

             No práve pre tých chlapov lovcov, tých obyčajných a dobrých chlapov prehliadam. No čo už, som nepoučiteľná. Ženy chcem Vám povedať, že strach pred niečím novým je veľký, ale netreba sa báť. Treba veriť v lepší život a naozajstnú lásku.

                                                                                                                                                                

                                                                                                                                                            TINA

 

JULO 16r.:

Ahojte vseci,

            chcel by som potvrdit uplnu pravdivost vsetkeho, co je napisne na stranke pomoc pre vas. Som 16 rocny chlapec a mozem povedat, ze poznam asi len dvoch ludi, ktori su taki, ze nechcu zeny len klamat a ovladat. Ak mate takeho muza, tak by ste to mali riesit, a preto by som chcel upozornit na ludi tu, ktori vam mozu urcite velmi pomoct. Ja osobne som bol niekedy snob, ludi som vyhladaval a sudil len cez peniaze, ale stretol som sa prave s tymito ludmi a nasiel som tu pochopenie.

             Pochopenie, ktore by nasiel asi kazdy, kto by sa tu prihlasil. Tymto by som chcel upozornit na tychto ludi, ktori vam zarucene pomozu, ak to potrebujete....

                                                                                                                                                             JULO
 

 

 

 

 

 

 

Tvorba webových stránek na PageRide.com  |  Nahlásit protiprávní obsah!  |   Mapa stránek